Mastichový strom alebo pistáciovník mastixový (Pistacia lentiscus var. Chia, čeľaď Anacardiaceae) je stále zelený ker. Dosahuje výšku 2 - 3 metre, výnimočne až 5 metrov. V Grécku sa pistáciovník volá aj skinos.

Rastie veľmi pomaly a plne vyvinutým sa stáva medzi 40 - 50 rokom. Dožíva sa viac ako 100 rokov.  Mastichu dokáže pistáciovník mastixový produkovať až v 5. alebo 6. roku života, pričom maximálnu produkciu živice dosahuje pistáciovník v 15 rokoch. Po 70 rokoch je produkcia mastichy zo stromu už len minimálna. Priemerný ročný výnos jednej rastliny je 150 - 180 gramov surovej mastichy. Sú ale výnimky, keď to môžu byť až 2 kilogramy alebo naopak iba 10 gramov.

Väčšinou sa pestujú stromy samčieho pohlavia, pretože sú produktívnejšie. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje produktivitu stromu, je vzdialenosť medzi jednotlivými stromami. Pistáciovník je odolná rastlina s menšími nárokmi, preto sa mu dobre darí vo vyprahlej, kamenitej a chudobnej pôde.  Korene sú na pôdnom povrchu, preto môže prežiť aj v úplnom suchu, ale naopak sú citlivé na chlad a mráz.

Pistáciovník a podobné odrody z tejto čeľade sú bežnou vegetáciou celej stredomorskej oblasti, ale iba na ostrove Chios sa z nich získavajú tieto vzácne „slzy“. Navyše aj na ostrove Chios platí, že zatiaľ čo pistáciovník rastie na celom ostrove, liečivá masticha sa zbiera iba v jeho južnej časti, v oblasti Mastichochoria, kde je podnebie teplé a suché. Dôvody pre jedinečnosť tejto oblasti a miestnej mastichovej produkcie nie sú dosiaľ presne vysvetlené. Pravdepodobne ide o kombináciu pôdnych a klimatických podmienok a vplyvu vulkanických vyvrenín, ktoré robia z miestnej pistáciovníkovej živice unikátnu mastichu.