Keď pripravujem prednášky o imunite, častých ochoreniach a o možnostiach, ako vyčistiť telo pomocou prípravkov Energy, vždy s tým súvisí tematika vnútorného prostredia organizmu – tzv. voľných radikálov, sily imunity a osídlenia čreva správnymi baktériami. Teraz často počujeme slovo mikrobióm. Poďme sa pozrieť, ako tieto pojmy spolu súvisia a čo sa za nimi skrýva.

ČO SÚ TO VOĽNÉ RADIKÁLY?

V ľudskom tele sa stále tvoria voľné radikály ako vedľajší produkt metabolickej látkovej výmeny. Za normálnych okolností je ich vznik a množstvo regulované prirodzenými mechanizmami. Okrem toho sme im čím ďalej, tým viac vystavení v našom životnom prostredí. Ak vznikne z nejakého dôvodu nerovnováha v tele, alebo je záťaž týmito látkami už neúmerná, oslabí sa imunitný systém a zrýchľuje sa starnutie buniek, poťažmo chátra celý ľudský organizmus.

Predstavme si voľné radikály ako vysoko reaktívne častice. Týmto časticiam chýba jeden elektrón, preto sú chemicky nestabilné a snažia sa chýbajúci elektrón získať tým, že ho „ukradnú“ z najbližšej inej častice. Z nej sa však v tom okamihu tiež stáva voľný radikál, ktorý sa opäť usiluje získať svoj chýbajúci elektrón. Počas existujúcej reťazovej reakcie, ak sa nekoriguje, nastáva v tele poškodzovanie bunkových štruktúr, membrán, proteínov a ďalších prvkov, no predovšetkým sa menia dedičné bielkoviny DNA. Voľné radikály stoja na počiatku mnohých vážnych ochorení vrátane nádorových, kardiovaskulárnych, pľúcnych a imunitných, urýchľujú starnutie organizmu.

Medzi príčiny nadmerného vzniku voľných radikálov patrí znečistené ovzdušie, dlhodobý a neventilovaný stres, zlá, resp. nekvalitná strava, negatívne žiarenie, bezdrôtové technológie a samozrejme, negatívne emócie. Niet divu, že to ľudský organizmus už nedokáže zvládnuť. Cestou k riešeniu sú určite okrem iného tzv. antioxidanty. K nim sa ešte dostaneme.

NOVÝ ORGÁN – MIKROBIÓM

Telu môžeme pomôcť v boji proti voľným radikálom tak, že sa zameriame na vyčistenie a vyživenie orgánov, zodpovedajúcich za kvalitný imunitný systém. Medzi ne dozaista patrí hrubé črevo. Vedci v 21. storočí objavili, že v ľudskom tele sa nachádza nový orgán. Ale na rozdiel od srdca, mozgu, pľúc a ďalších, už známych anatomických štruktúr sa neskladá z ľudského tkaniva, ale z biliónov baktérií. Nazýva sa mikrobióm a nachádza sa práve v čreve.

Funkcie črevného mikrobiómu

Črevné baktérie produkujú hormóny a neurotransmitery (serotonín), ktoré náš organizmus potrebuje na emocionálnu stabilitu a rozoznávacie schopnosti. Zároveň upravujú imunitný systém, zapínajú a vypínajú gény a cez blúdivý nerv vysielajú správy do mozgu. Mikrobióm chráni črevnú stenu, vytvára niektoré vitamíny, rozkladá potravu, získava z nej živiny, učí imunitný systém rozpoznávať nepriateľov, tvorí protizápalové látky, bráni „škodlivým“ mikróbom, aby sa v nás usadili, moduluje jedovatosť požitých chemikálií pre našu pečeň, atď. Keď tieto baktérie niečo vykonajú, obyčajne nevykonajú len jednu vec. Robia obrovské množstvo zmien. Vidíme teda, že črevný mikrobióm reguluje množstvo rôznych procesov. Funguje ako superpočítač, a preto ho môžeme nazvať kontrolným centrom tela. Problémy však nastanú, keď v ňom zavládne neporiadok.

Ovplyvňujúce faktory

1) Antibiotiká

Ako jeden z faktorov pôsobiacich na kvalitu črevného mikrobiómu spomeňme antibiotiká. Napríklad štúdia z roku 2015, publikovaná Americkou spoločnosťou pre mikrobiológiu zistila, že jedno kolo liečby antibiotikami dokáže narušiť rovnováhu baktérií v črevách až na jeden rok. Na antibiotiká – v medicíne, ale aj v živočíšnych potravinách - sa hádže väčšina viny za narúšanie nášho mikrobiómu. Na vine je však okrem iného aj zlá strava (viď ďalej).

2) Zloženie mikrobiómu

Baktérie v čreve delíme na „dobré“ a „zlé“. Tie „dobré“ – bifidobaktérie, laktobacily, Faecalibacterium prausnitzii, niektoré bakteroidy, a i. – najmä ich rozmanitosť, podobne ako nízkokalorická strava, pohyb či probiotiká, znižujú priepustnosť črevnej steny, a tým prenikanie jedovatých splodín, častíc nestráveného jedla a prozápalových látok do krvi. Zvyšujú naopak tvorbu „dobrých molekúl“ (cytokíny, serotonín, a pod.) a žiadúcu citlivosť na inzulín. „Zlé“ mikróby, ako napr. Clostridium difficile (kmeň Firmicutes), spolu s kalorickou a tučnou stravou, stresom a antibiotikami, ktoré ničia „dobré“ mikróby, pôsobia obrátene. Nerovnováha v prospech „zlých“ mikróbov zvyšuje riziko metabolických (diabetes mellitus druhého typu), kardiovaskulárnych a zápalových porúch.

3) Strava

Dobré mikróby podporíme stravou alebo výživovými doplnkami. Probiotické potraviny, ktoré obsahujú, a tým pádom aj dopĺňajú baktérie prínosné pre náš mikrobióm, sú napr. jogurt, bryndza alebo kyslá kapusta. Dôležité sú však aj prebiotické potraviny, pomáhajúce kŕmiť baktérie, ktoré sa v tele už nachádzajú a robia pre nich užitočnú prácu – ideálna je reďkovka, pór, špargľa, cesnak. Tieto rastliny sú plné prospešnej prebiotickej vlákniny. K faktorom, ktoré negatívne ovplyvňujú priepustnosť ciev patria aj pesticídy a ďalšie jedovaté látky z okolitého prostredia. Dostávajú sa do našej stravy. Ale napríklad aj lepok, pretože ten rozhodne dokáže ovplyvniť črevnú stenu u citlivých jedincov tak, že vznikne až neinfekčný zápal.

4) Stres

Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich zdravie mikrobiómu je stres. Obzvlášť nebezpečná pre mikrobióm, ktorý sa vyvíja v ranom veku, je trauma zažitá v detstve. Preto sú títo ľudia oveľa náchylnejší na autoimunitné choroby. Medzi najčastejšie patrí reumatoidná artritída, hypo i hyperfunkcia štítnej žľazy, detský diabetes 1. typu, roztrúsená skleróza, Bechterevova alebo Crohnova choroba, ulcerózna kolitída a lupienka. Potrebujeme sa naučiť uvedomovať si vzťah medzi črevami a mozgom. Črevný mikrobióm ovplyvňuje mozog a naše správanie pôsobením na tvorbu serotonínu, „dobrých“ cytokínov (bunkových bielkovín) a metabolitov, ktoré menia priepustnosť bariéry medzi krvou a mozgovým tkanivom. Rozvoju zdravého mikrobiómu určite pomáhajú prirodzené pôrody, maznanie a spolužitie s domácimi zvieratami. Napríklad je zaujímavé, že deti, ktoré mali doma psa, majú o 13% nižšie riziko výskytu astmy než ich vrstovníci, ktorí ho nemali… atď.

Náhrada mikrobiómu

Jednou z nových ciest klasickej medicíny, ako ovplyvniť črevný mikrobióm, je takzvaná transplantácia fekálnej mikrobioty (TFM) alebo bakterioterapia či transplantácia stolice. Ide skutočne o prenos fekálnych baktérií jednej osoby do zažívacieho traktu iného človeka. Využíva sa predovšetkým u ťažkých zápalových stavov, keď už nefunguje iná cesta.

PRÍPRAVKY ENERGY

Z prípravkov Energy nám zásadným spôsobom pomôžu humátové prípravky (Cytosan, Cytosan Inovum), ktoré významne podporujú očistu organizmu. Dokážu si poradiť s množstvom mutagénov, ako sú rôzne druhy žiarenia, chemikálie, liečivá, látky vznikajúce pri spaľovaní vrátane fajčenia, niektoré nebezpečné vírusy, produkty metabolizmu. Viažu na seba ťažké kovy, toxíny, látky organického a anorganického pôvodu, ktoré vylúčia von z tela bez rizika pre organizmus a bez úbytku našej energie. Ochraňujú predovšetkým črevá a bránia prenikaniu škodlivín do krvného obehu. Majú výrazné antioxidačné schopnosti, donútia „vyhasnúť“ voľné radikály. Humínové látky zároveň patria medzi silné imunomodulátory so širokým ochranným efektom.

K tým určite priradíme aj probiotiká: Probiosan – obsahuje sladkovodnú riasu Chlorella pyrenoidosa, účinný probiotický komplex baktérií Lactobacillus acidophilus, Enterococcus faecium a inulín. Probiosan Inovum – obsahuje probiotické baktérie, inulín, betaglukány a kolostrum. Probiotický komplex zahŕňa všetkých 10 najdôležitejších kmeňov v počte 10 miliárd baktérií (po celú dobu životnosti prípravku). Prípravok je ďalej obohatený o betaglukány z hlivy ustricovej a kolostrum v biokvalite, ktoré je súčasťou materského mlieka cicavcov a vytvára sa iba v prvých hodinách po pôrode.

To všetko môžeme doplniť ďalšími zdrojmi antioxidantov. Niektoré antioxidanty si naše telo vyrába samo (glutathión, melatonín), iné prijíma zvonka potravou alebo doplnkami:

zelené potraviny,

vitamín C – Flavocel (šípky, paprika, brokolica, kiwi, citrusy, chren…),

flavonoidy – Flavocel, Grepofit (bobuľoviny, jablká, cesnak, čaj, červené víno, citrusy…),

fenoly – Drags Imun, Cistus incanus (víno, káva, tymián, špenát, materina dúška, pohánka…),

karotenoidy – Organic Beta, Hawaii Spirulina (citrusy, marhule, mrkva, paradajky, listová zelenina…)

vitamín E – Organic Sacha Inchi, Vitamarin (oleje lisované za studena, oriešky a semienka, ryby, špenát…)

koenzým Q10 – Organic Maca, Raw Aguaje, Revitae (sardinky, makrely, mäso…)

Ak zhrniem túto tému, máme na výber, či prevezmeme zodpovednosť za to, čím naše telo kŕmime, alebo či necháme svoje chuťové bunky a myšlienky, aby nás ovládali a nekvalitnou potravou zapĺňali prázdne miesta v našom živote. Fyzicky aj psychicky. Nech sa nám to všetkým darí čo najlepšie!

autorka: MARCELA ŠTASTNÁ

zdroj: web spoločnosti Energy s.r.o.